1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov.
2 Počuj, ó, Bože, môj hlas, keď pokorne volám! Ostríhaj môj život pred strachom nepriateľa.
3 Skry ma pred tajnou radou zlostníkov, pred vzbúrou tých, ktorí páchajú neprávosť,
4 ktorí naostrili svoj jazyk ako meč; namierili svoju strelu, horké slovo,
5 aby z úkrytov strieľali do nevinného; strelia náhle do neho tak, čo sa nenazdá, a neboja sa.
6 Upevňujú sa v zlej veci; rozprávajú, že vraj ukryť a nadstaviť osídla a hovoria, že veď kto ich vidí?!
7 Vyhľadávajú nešľachetnosti. Bude nám koniec, keď bude plán vymyslený. A vnútro človeka a srdce je hlboké!
8 Ale strelí do nich Bôh; prebodne ich strela, tak čo sa nenazdajú a budú porazení.
9 A spôsobia to, že ich jazyk dopadne na nich na samých tak, že zdesení budú krútiť hlavou všetci, ktorí budú hľadieť na nich.
10 A budú sa báť všetci ľudia a budú zvestovať skutok Boží a porozumejúc jeho dielu zmúdrejú.
11 Spravedlivý sa bude radovať v Hospodinovi a utečie sa k nemu, a chváliť sa ním budú všetci, ktorí sú priameho srdca. |