1 Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm služobníka Hospodinovho Dávida.
2 Nepravá reč bezbožníka ma usvedčuje hlboko v mojom srdci o tom, že niet bázne Božej pred jeho očima.
3 Lebo si lichotí vo svojich očiach, aby našla jeho neprávosť príčinu nenávidieť.
4 Slová jeho úst sú márnosť a lesť; prestal mať rozum, aby robil dobré.
5 O márnosti rozmýšľa na svojom ležisku; stavia sa na cestu, ktorá nie je dobrá; nezavrhuje toho, čo je zlé.
6 Hospodine, tvoja milosť sahá až do nebies, tvoja vernosť až po najvyššie oblaky.
7 Tvoja spravedlivosť stojí pevne jako vrchy silného Boha; tvoje súdy sú jako veľká hlbina; zachrániš človeka i hovädo, ó, Hospodine!
8 Jaká predrahá je tvoja milosť, ó, Bože, a preto sa synovia človeka utiekajú do tône tvojich krýdel.
9 Oplývajú tukom tvojho domu, a napájaš ich z potoka svojich rozkoší.
10 Lebo u teba je prameň života; v tvojom svetle vidíme svetlo.
11 Predĺž svoju milosť tým, ktorí ťa znajú, a svoju spravedlivosť tým, ktorí sú priameho srdca!
12 Nech neprijde na mňa noha pýchy, a ruka bezbožných nech ma nezaženie!
13 No, činitelia neprávosti padnú tam, kde ich sotia, a nebudú môcť povstať. |